Trójske kone v koalícii?

Udalosti ostatných týždňov a mesiacov ukazujú, že už je ťažké sa orientovať, kto je vlastne koaličný a kto opozičný poslanec. Kým u ľudí ako Boris Kollár je zjavné, že kope za obe strany, podľa toho, ako mu to práve vyhovuje, iní sa jasne vyprofilovali už krátko po voľbách.

Pomerne jasne sa vyprofilovala Anna Záborská, ktorá miesto reálnej snahy o dobro krajiny v čase pandémie sa stavia do role novodobej inkvizítorky a kacírky, ktorej primárnym záujmom sú maternice iných žien. V čase demokracie chce zakazovať ženám, čo môžu a nemôžu robiť so svojím telom aj v prípade toho, že sú obeťami sexuálneho činu.

Ako hlboko veriaca žena sa stará do druhých, no pritom po ďaľších odhaleniach sexuálneho zneužívania maloletých v cirkvi vo Francúzsku sme ju nepočuli sa ospravedlniť všetkým obetiam a uznať chyby vo vlastných radoch. Už len toto z nej robí posadnutého pokrytca bez morálneho práva niekomu niečo zakazovať a nariadovať a vydávať to ako dobrý úmysel. Okrem toho, že to smrdí farizejstvom, tak to ešte zákerne spája s ostatnými návrhmi na úpravu niektorých sociálnych opatrení a pod. Týmto sa zaradila k ľuďom, ako sú poslanci Taraba, Vašečka a pod., ktorých by sme v minulosti mohli nazvať klérofašistami. A aj za cenu viacerých klamstiev. Tento návrh v pozmenených formách sa snažila pretlačiť viackrát. No za tú dobu nepriniesla návrh riešenia, ako pomôcť obetiam domáceho násilia, obetiam cirkevných hodnostárov … Nič … Smutné.

O to smutnejšie je, že jej za tento paškvil a podraz zahlasovali viacerí koaliční poslanci. Aj takí, čo sa v minulosti profilovali ako liberálnejšie zmýšľajúci. A na kandidátkach vládnych strán sa vyviezlo do parlamentu viacero osôb, ktorých osoh je diskutabilný a reálne ľudské hodnoty otázne. Takisto názorová príslušnosť ku koalícii. Otázna je aj osožnosť takýchto poslancov…