fbpx

Štát od narodenia zbiera všetko – od osobných údajov, cez dane, zárobky. Tak načo to ešte raz žiada a človek musí obiehať úrady a zháňať potvrdenia? Spytuje sa v rozhovore Ľudo Kaník. Podľa neho môže byť Slovensko svetovo unikátnou krajinou, len sa treba naučiť spolupracovať.

Ľudo Kaník, Demokrati Slovenska

Vraj vlastníte polovicu Banskej Štiavnice. Čo je na tom pravda?

Vlastním tri nehnuteľnosti, tak to asi polovica mesta nebude...

Prečo chcete zostať ešte v politike?

Lebo politika je pre mňa spôsob, ako realizovať zmenu spoločnosti. Táto krajina by mohla byť omnoho lepšia pre život. Mohla by byť úžasná. A to bez politiky robiť nevieme. Len cez politiku dokážeme zmeniť to, čo ľudom vadí a zmeniť princípy, ktoré im umožnia, aby sa im tu dobre žilo a podnikalo, aby rástla ekonomika, aby mali prácu, aby dobre zarábali, aby ich štát nezdieral daňami a odvodmi, aby ich nebuzeroval a nešikanoval cez kadejaké svoje administratívne požiadavky, ktoré má.

Napriek tomu väčšina ľudí má pocit, že do politiky ľudia chodia kvôli moci a pre peniaze.

Je pravda, že taký pocit ľudia majú. A je pravda, že mnohí do politiky pre toto aj chodia. Úprimne musím povedať, že tak idealisticky, ako som politiku popísal predtým, ju vidí asi menšina z tých, ktorí do politiky idú. Pretože politika dáva moc a každá moc môže byť zneužitá. Je na ľuďoch, aby vedeli rozlíšiť, čo človek reálne urobil, či patrí k tej alebo inej skupine.

Preto považujem za veľmi nešťastné hádzať najskôr všetkých z politiky do jedného negatívneho vreca a potom vyťahovať neznáme zajace z klobúka, ktoré spravidla prinesú len ďalšie sklamanie a ešte zmenšia vieru ľudí v to, že cez politiku sa dá niečo dobré urobiť.

Ste si istý, že nie ste po rokoch v politike len závislý na moci a určitom postavení?

Nie, veď dlhé roky nemám nijaké mimoriadne postavenie. A boli roky, keď som vôbec nebol vo vrcholnej politike. Je to len môj postoj, o ktorom som presvedčený. Ale či mi uveria ľudia, tak na to neviem nič viac povedať. Len ukázať, pozrite sa, čo som zatiaľ v politike urobil. To je moja vizitka a posudzujme ľudí podľa roboty, ktorú urobili.

Vo facebookových diskusiách často reagujem na poznámky že: Vypadnite všetci, čo ste boli v politike, musia prísť noví. Keď ste chorý a potrebujete napríklad chirurga, tak idete za skúseným lekárom, alebo navrhnete vyhodiť všetkých skúsených lekárov z nemocnice a dáte sa operovať začínajúcim medikom?

Keď idete do autoservisu, zveríte auto do rúk radšej učňovi, alebo skúsenému mechanikovi, ktorí tú prácu už často dobre urobil? Alebo keď si idete dať postaviť dom – zavoláte brigádnikov, ktorí prví raz držia tehlu v ruke, alebo skúsených murárov?

Samozrejme, že aj medzi tými, ktorí sa pasujú za lekárov, murárov, mechanikov, sú schopní aj neschopní ľudia. Ale to sa dá rozoznať len podľa práce, ktorú doteraz urobili. Ale nedá sa povedať, že všetci, čo pracujú v danom odbore, sú neschopní.

Na čom staviate toto politické sebavedomie. Čo ste urobili také, na čo ste hrdý a čo doteraz slúži ľuďom?

Keď som bol vo výkonnej politike, vo vláde – pretože tam človek môže urobiť najviac roboty, v parlamente môže tak za niečo zahlasovať – tak za ten čas som urobil tri zo šiestich veľkých reforiem, ktoré vláda prijala. A boli to veľké reformy, fungujú doteraz. Najväčšia je reforma dôchodkového systému a vznik druhého piliera.

Napriek tomu, že na túto reformu bolo množtvo útokov a štyrikrát sa ju súčasná vládna moc pokúšala deštruovať a vyhnať z nej ľudí, je v druhom pilieri 1,5 milióna ľudí. Úplne dobrovoľne. Na účtoch majú vyše 6,5 miliardy eur vo svojom vlastníctve.

Zmenil som reformami trh práce a z 20 % nezamestnanosti sme ju postupne stlačili pod 10 %!

Urobil som zásadnú zmenu sociálnych dávok, ktoré dovtedy slúžili aj pre tých, ktorým stačilo ťahať zo štátu peniaze a žili zo sociálnych dávok. Ja som to postavil na úplne inom princípe – aby sa oplatilo viac pracovať, ako poberať sociálne dávky.

Zaviedol som daňový bonus na dieťa, ktorý podporil pracujúce rodiny. To bola asi najpopulárnejšia dávka, ktorú dodnes štát dáva rodičom. Plus ďalšie veci, ale toto sú tie najdôležitejšie a najrozhodujúcejšie.

Nikto tieto veci doteraz nezrušil. Stále fungujú. Tým pádom je ich prospešnosť verifikovaná. Po mne boli štyria ministri, z nich dvaja z antagonistickej politickej strany, zo Smeru, pokúšali sa to zrušiť, rôzne to obmedzovali, ale nezrušili. Jednoducho ani ľudia im to nedovolili a sami sa museli pod to podpísať a zistili, že nič lepšie sa nedá v danej chvíli urobiť.

Napriek tomu, že to stále funguje, ľudia vás kritizujú presne za veci, na ktoré ste hrdý. Vnímate to ako krivdu?

Je to skôr nepochopenie a to len časti ľudí. Spoločnosť je vždy do istej miery polarizovaná. Pomôžem si parafrázou Churchillovho výroku: Ak máte veľa nepriateľov, znamená to, že ste sa za niečo podstatné a dôležité postavili.

Keďže za svoj absolútny ideový náprotivok považujem Smer a Fica, tak on si moje reformy zobral ako hlavný terč, do ktorého treba strieľať. Celou svojou politickou váhou už ako opozičný politik sa zasadzoval, aby neboli prijaté. Boli. A potom ako predseda vlády sa zasadzoval, aby boli zlikvidované. Nepodarilo sa.

To znamená, že asi je moja práca dobrá. A že má kritikov? Tak to vždy musí byť. Ak by niečo malo len samých prívržencov, tak asi je niekde problém. Nič nemôže byť jednofarebné.

Prečo ste tak dlho čakali, kým ste odišli z SDKÚ?

Pretože som mal dve línie, na ktorých som pracoval. Cítil som obrovskú zodpovednosť za projekt SDKÚ-Demokratická strana. Pretože ja som priviedol do tohto zoskupenia celú jednu stranu. Neprišiel som tam sám. Ale presvedčil som celú Demokratickú stranu, aby sme sa spojili s SDKÚ a bol to dlhý proces.

Predtým, v roku 2002, sme odstúpili z volieb a odporučili odovzdať hlasy SDKÚ a z pohľadu Fica “zapríčinili” vznik pravicovej vlády. Ak by sme to neurobili, neboli by žiadne reformy a vládu by zostavil Fico. Za výsledkom Dzurindovej SDKÚ zaostal vtedy len o 2 %. Zo Slovenska by nebol žiaden tatranský tiger a otázne je, či by bol vôbec vstup do NATO.

Pre toto všetko som cítil zodpovednosť za SDKÚ-DS a veľmi ma mrzelo, že ide dole vodou. Takže som sa až do vyčerpania všetkých možností snažil o obrodu tejto strany. Aby zo šikmej plochy, po ktorej sa kĺzala dole, znovu narástla. Keď sa ukázalo, že to už nie je ani strana, ale skôr obchodná spoločnosť, ktorá nemá politické ambície, začal som konať inak.

Tá druhá línia bola, že v rámci môjho presvedčenia, ktoré stále mám, som sa snažil presvedčiť predsedov iných stredopravých strán, že jediná úspešná cesta, ktorá nás dovedie k úspechu, je spolupráca. Spoločný predvolebný, nie povolebný postup. S tými, ktorí o tom chceli aspoň uvažovať, som viedol debaty, presvedčal som ich, aby sme do toho išli spolu, aby sme dali dohromady sily.

Stále verím, že by to bolo úspešné, ale nepodarilo sa to. Jednoducho nechceli ísť spolu. A tak zostala už len možnosť, alebo sa pasívne prizerať na to, ako to ide dole vodou, alebo si povedať postavme pravicu odznova. Poctivú pravicovú stranu, ktorá sa nehanbí za to, že je pravicová.

Čo to je podľa vás pravica?

Veľmi silná ochrana strednej vrstvy a priaznivá politika ku všetkým, ktorí pracujú, so sociálnymi aspektami, ktoré treba mať. Budovanie na základných hodnotách ako sú sloboda, demokracia, spravodlivosť, vlastenectvo.

Napriek tomu, ste sa ocitli v situácii, keď mesiac pred voľbami sa vaši fanúšikovia aj fanúšikovia bývalej SDKÚ boja voliť Ľuda Kaníka a jeho stranu, pretože nemajú dôveru, že získate dostatočný počet percent.

Áno. Je to tak. A to je problém všetkých, ktorí sa rozdrobili do malých pozícií. Výsledkom je, že ľudia sú veľmi zneistení a majú pocit, že nie je koho voliť. Ale nie preto, že nejaká strana je malá, alebo vznikla neskoro. Ale preto, že tie, ktoré vznikli skôr, neponúkajú obsah, ktorí ľudia očakávajú. Programy a odkazy strán sú veľmi vágne. Veľmi všeobecné. Veľká časť z nich sa snaží dostať do koalície s Ficom a posvätiť tak jeho politiku. Tá menšia časť je zasa strašidelne elitárska a odmietajúca spoluprácu. Čo je sebevražedné.

Kým sa nevrátime k tomu, na čom vždy slovenská pravica profitovala, k spolupráci, nikdy nebude pravica vyhrávajúca, len prehrávajúca. Budem sa snažiť aj v budúcnosti ísť touto cestou. Išiel som za tým aj v minulosti, keď sme integrovali veľa strán.

A ľudí, ktorí majú obavy, že ich hlas prepadne – možno sa treba zamyslieť nad tým, že tie hlasy, ktoré majú v prieskumoch, opakujem, len v prieskumoch o niečo viac percent, možno prepadnú tak či tak. Ďalšie strany nemajú úmysel ani vieru v to, žeby mohli ponúknuť alternatívu. Ich úmysel je len pripojiť sa k Ficovi. Chce toto naozaj volič?

Podľa mňa tieto voľby budú asi prvé, v ktorých každý môže voliť, koho chce, bez ohľadu na to, či jeho hlas prepadne. Pretože keby vsadil na istotu, tak často akoby rovno volil Smer.

V ktorých veciach by Slovensko mohlo byť najlepšie na svete?

Napríklad v daňovom systéme, zavedením mikrodane. Je to riešenie, ktoré sme navrhli my. Je to úplne iný spôsob zdaňovania, ktorý by umožnil radikálne znížiť odvody a potom aj ďalšie dane. Zmenil by redistribúciu bohatstva smerom k strednej triede. Ide o unikátne riešenie, nikde na svete zatiaľ nebolo aplikované, ale je ekonomicky opodstatnené.

Ďalšia vec – nie sme veľká krajina a keby bola politická vôľa, vedeli by sme naozaj dramaticky znížiť šikanovanie občanov štátom. Štát cez administratívne povinnosti žiada od občanov a firiem veci, ktoré už dávno niekde má, ktoré vie. Naviac žijeme v digitálnom veku – ak niečo potrebujete od úradu, potvrdenie, stanovisko, prečo sa to nedá urobiť veľmi rýchlo, bez ďalšieho chodenia a šikanovania cez internet?

Veď štát od narodenia zbiera všetko od osobných údajov cez dane, zárobky, všetko. Tak načo to ešte raz žiada a človek musí obiehať úrady a zháňať potvrdenia? A riešenia na tento problém ani nie sú drahé.

Zároveň môžeme drasticky znížiť povinnosti, ktoré majú podnikatelia, malí živnostníci, aj občania. Lebo ľudia musia napĺňať nezmyselné veci len preto, že si to úradník vysmyslel a ešte za to aj platiť. V tom by sme mohli byť skvelí – v tom, ako rýchlo občan vie komunikovať so štátom a čo štát od neho žiada a poskytuje.

Tiež tu môžme mať skvelé podnikateľské prostredie. Singapur si ako mestský štát dokázal vytvoriť najlepšie podnikateľské prostredie na svete a vďaka tomu je jednou z najvyspelejších ekonomík sveta. Len musíme fungovať v právnom systéme, aby človek mal istotu, že právo je na jeho strane a bude fungovať. Boli by sme oáza stability, pokoja a nízkych nákladov.


Prečítajte si tiež
» Znížime VÝRAZNE dane & odvody, alebo, keď čísla hovoria za všetko!
» Ako ľuďom zvýšiť mzdy?
» Kaník prišiel s odvážnym návrhom: Týmto ľuďom chce zrušiť minimálnu mzdu!
» Ľuďom bez základnej školy treba zrušiť minimálnu mzdu, tvrdí Kaník
» Ako to Kaník natrel Richterovi (video)

Petra Satinová

Close