Ako riešiť taxi a zdieľanú ekonomiku?

Posledný rok výrazne rezonujú najmä na území hlavného mesta protesty taxikárov voči vodičom zdieľanej ekonomiky. Od nálepkovej akcie, cez zakryté transparenty až po protestné jazdy. Dá sa tento problém riešiť?

Zástupcovia taxikárskej obce už dlhodobo prejavujú nespokojnosť s pôsobením vodičov Uber-u a Taxify nielen na území Bratislavy, ale prakticky všade vo svete, kde tieto spoločnosti pôsobia. Problémom je hlavne legislatíva, ktorá často pojem aplikácia a ani zdieľaná ekonomika nepozná.

Taxikári najčastejšie poukazujú na fakt, že už len pre začatie výkonu tohto povolania mali nemalé investície a byrokratické povinnosti podľa zákona 56 o taxislužbe, čo naopak vodiči týchto aplikácií nemusia. Problém s daným zákonom, ktorý bol v roku 2012 novelizovaný podľa návrhu SaS, sa snažila opätovne riešiť strana SaS novým návrhom zmeny zákona, ktorý však nebol úplne najšťastnejší. Aj keď sám jazdím občas ako partnerský vodič pre jednu z „problémových“ aplikácií, mám napríklad taxikársku licenciu, psychotesty i zdravotnú prehliadku.

Osobne ma táto situácia celá mrzí, no už v samotnom zákone vidím zopár nedostatkov a o hľadaní vhodného riešenia, kde budú na záver spokojní všetci mám viac než veľký záujem. Som preto rád, že boli zakladatelia Občianského združenia koncesovaných taxikárov (OZ-KT) ochotní sa so mnou stretnúť a v priateľskej atmosfére sme rozoberali viacero faktorov a hľadali vhodné riešenia.

Ako som vyššie spomínal, sám som držiteľom taxikárskeho preukazu, psychotestov i zdravotnej prehliadky. Túto kombináciu považujem za vhodnú, aby mali aj vodiči Uber a Taxify. Cenovo je to investícia 170 EUR, čo nikoho nezruinuje, no zároveň budú partnerskí vodiči mať lepší rozhľad o tom, čo „taxikárčina“ obnáša. Taktiež psychotesty, ktoré v tomto prípade sú skúškou reflexov (schopnosti rýchlo reagovať), sú v uliciach dnešných rušných miest viac než na mieste. A pri tých by som sa pristavil, nakoľko sme tam narazili na pomerne veľký problém.

Tieto testy majú svoj zmysel a opodstatnenie. Robia ich v rôznych obmenách všetci vodiči z povolania a tí, ktorí vozia ľudí. Minimálne v Bratislave je však v taxikárskych kruhoch verejným tajomstvom, že mnoho vodičov má tieto psychotesty „kúpené“ (takže akreditovaný psychológ dotyčného ani nevidel), falošné alebo po platnosti. Odhad je, že z cca 3.000 taxikárov sa to dotýka odhadom 600-800 vodičov, čo je viac než alarmujúce. Tu by bolo riešením, aby kontrolné orgány (mestská a štátna polícia) túto skutočnosť overovala povinne pri každej kontrole (majú na to technické možnosti). Ďaľším smutným faktom je, že podaktorí vodiči aj keď majú tieto psychotesty, dosiahli pri nich žalostné výsledky a v reáli sú ich reflexy asi o 30% percent pomalšie ako u iných. Toto by sa dalo vyriešiť vykonávaním týchto skúšok napríklad na jednom špecializovanom mieste, pod dohľadom náhodnej a nezávislej komisie pozostávajúcej z troch rôznych ľudí, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o porušenie lekárskeho tajomstva. Takto by voziť ľudí mohli naozaj iba oprávnení ľudia a znížílo by sa riziko nehôd s cestujúcimi.

Ďaľšou požiadavkou bolo označenie vozidla. Súhlasím, vozidlá Uber a Taxify nech majú za sklom, alebo na dverách magnety s logom danej služby. Transparent však je v tomto prípade zbytočný, nakoľko tieto vozidlá si nemôžete len tak zastaviť na ulici narozdiel od vozidiel taxislužby (práve preto majú strešné transparenty, aby ste mohli naň zamávať, keď potrebujete odvoz).

Taxameter. Toto sme riešili pomerne dlho. Keďže mnoho vodičov Uber a Taxify to jazdí iba občas a pre radosť, ich celoročný príjem z tejto činnosti nedosiahne ani hodnotu vstupných poplatkov pre taxikárov, ktoré sa pohybujú niekde na úrovni 1.500 EUR. A taxameter je jednou z tých výrazných položiek. Okrem toho, že mnoho modelov je nevzhľadných a ich estetické umiestnenie v interiéri vozidla je niekedy nemožné, sú aj s ich prevádzkou spojené ďaľšie doplnkové náklady. Toto som navrhoval riešiť aplikáciou E-taxameter, ktorú by dal naprogramovať štát a môj odhad je, že vytvorenie tejto aplikácie by nestálo viac ako 15.000 – 25.000 EUR. Taxikára by stála pritom iba symbolické euro aktivačným nákupom v aplikácii, ktorá by bola pritom prepojená s VRP a vodičom by opadla ďaľšia byrokracia. Samozrejme v tomto prípade som plne za to, aby musela byť integrovaná aj do aplikácií ako je Uber, Taxify, Liftago či Hopin. Aj keď by ju musel štát zaplatiť z vlastného, odmenou by mu bol lepší výber daní. Výhradou OZ-KT však bolo, že GPS, na ktorého báze by táto aplikácia pracovala, je veľmi nepresné. Preto aj vďaka tomuto podnetu chcem dať urobiť technickú štúdiu na Žilinskej univerzite, ako aj požiadať o názor ľudí zo združenia slovensko.digital . Radšej sa vydám touto cestou, ako pretláčať paškvil, ktorý viac uškodí, ako pomôže.

Ceny, ceny, ceny. Áno, práve niekedy premrštené cestovné. Toto je jedno z najväčších trápení slušných taxikárov. Nemorálne vysoké ceny podaktorých jedincov, ktorí takto kazia povesť slušných taxikárov, ktorých je mnoho. OZ-KT samo požaduje cenové rozsahy za kilometer, takisto aj nastavenie stropu pre výšku minimálneho jazdného. V neposlednom rade aj zjednotenie ceny za kilometer pri objednávke cez telefón a pri nástupe z ulice. V prípade, že by prešiel podobný návrh, bude potrebné, aby aj Uber a Taxify prispôsobili svoje ceny smerom nahor k týmto hraniciam, aby nezískavali výhodu v podobe enormného dumpingu cien.

Tých výhrad a riešení je viacero. Pri mojom stretnutí s OZ-KT bolo veľmi cítiť snahu o zlepšenie povesti taxikárov v očiach verejnosti. Vo väčšine to boli mladí chalani, ktorí svoju prácu milujú a vážia si svojich zákazníkov. Finálnym cieľom mojím aj ich je spokojný zákazník. Samozrejme, že priestor na diskusiu tu stále je, riešení je mnoho, už len nájsť tu správnu cestu. Aj preto sa snažím zorganizovať spoločné stretnutie s predsedom dopravnej komisie Hl. mesta Bratislavy – Jozefom Uhlerom, ktorý sa o túto tému zaujíma. Držme si palce.