Na internete sa s obrovskou rýchlosťou šíri video, ako 4 údajne rómski chlapci v škole napadli a bijú svojho rovesníka. Škola ale o probléme vedela, no nekonala.
Nemáme dosť informácií na to, aby sme vynášali súdy, ale to čo je jasné je, že ak sa to stalo v škole, tak je to totálne zlyhanie pedagogických pracovníkov a riaditeľa školy. Takáto agresivita nevzniká z hodiny na hodinu, ani zo dňa na deň.
Škola: Nič nevidím, nič nepočujem
Ako komunikujú so žiakmi, ak to nepredvídali, ak o tom nič nevedeli, ak sa to stalo? Kde sú, ak sa v priestoroch školy nezabezpečuje permanentný dozor. Ako si plnia svoje pracovné povinnosti? Je to dôsledok kvality zle platených učiteľov a ich forma reakcie na hodnotenie ich práce?
Najhoršie je na tom, že v školskom veku je zvyčajne už veľmi náročné zmeniť takéto chovanie žiakov, lebo šikana a agresivita začína v predškolských zariadeniach. Z vlastných skúseností viem, že obrovský úspech súkromných materských škôl na Slovensku, napriek diskriminácii vo financovaní oproti štátnym a cirkevným školám je vo veľkej miere aj v tom, že v súkromných škôlkach dbajú na nedotknuteľnosť dieťaťa a na ochranu jeho osobného priestoru. Proste okamžite pri kontakte dieťaťa s dieťaťom zasahujú a učia k vzájomnému rešpektu.
Riešenie incidentu v trestno-právnom konaní bude našu spoločnosť stáť oveľa viac, ako by bolo zrovnoprávnením financovania školských zariadení bez ohľadu na to, či je zriaďovateľom štát, cirkev, alebo súkromná osoba, umožnenie konkurencie, lebo v prípade zrovnoprávnenia vo financovaní by aj súkromné školy boli prevažne zdarma. Prečo rodičia, daňový poplatníci, ktorí práve pre dobro svojich detí navštevujúcich súkromné školy sú občanmi druhej kategórie oproti rodičom detí v štátnych a cirkevných školách. Prečo si rodičia nemôžu vybrať ? Prečo práve kvôli tomu často rodičia musia voziť svoje deti celé hodiny do inej školy v najbližšom meste?
Existuje riešenie?
Tak, ako v mnohých iných oblastiach je riešenie jednoduché. Je potrebné vytvárať podmienky pre vznik konkurencie poskytovateľov služieb v školstve a nie čoraz viac ničiť súkromných zriaďovateľov školských zariadení, nepreferovať školské zariadenia, v ktorých je zriaďovateľom štát v zastúpení obcí, alebo vyššieho územného celku – župy, v záujme jednotlivcov, ktorí sú v danej chvíli pri moci. Rovnosť šancí musí byť imperatívom žiadaným občanmi. Štát má nielen výsostné právo kontrolovať , ale aj povinnosť kontrolovať, aby k takýmto bitkám, ktoré sú čoraz častejšie nedochádzalo. Štát, zastupovaný nominantami vládnucej koalície si neplnia svoje povinnosti, zjavne nezvláda personálnu prácu na školách, riaditelia sú nominanti záujmov a rodičia s deťmi rukojemníkmi často bez možnosti hlasovať nohami. Riešením je len ich výmena.