Ako bojovať so lžou populistov?

Pred pár mesiacmi predstavila ministrerka Mária Kolíková zákon, ktorý mal bojovať s dezinformáciami a hoaxami. Návrh zákona sa nestretol s úplným nadšením, v niektorých smeroch pôsobil až moc tvrdo. Dá sa to urobiť aj inak.

Keďže posledné dva roky nám populisti s demagógmi zaplavili mediálny aj online priestor, ktorý masívne zaplnili enormným množstvom lživých útokov a tvrdení, ktoré sa zdieľali vysokou rýchlosťou a počtami, niet sa čo čudovať, že niečo bolo potrebné urobiť aj na ochranu osobnosti, či pre zdravý morálny vývoj detí.

Tlačový zákon č. 167/2008 Z. z. je 14 rokov starý a nereflektuje na modernú dobu. V dobe, kedy vznikal, hrali prím tlačové média (hlavne denníky), alebo televízia. Najčítanejšie periodiká mali denný náklad v priemere 200.000 výtlačkov, takže mali aj vysoký dosah.

Nie raz sme preto boli svedkami, keď sa pred televíznymi novinami, či na úvodných stranách tlačovín objavilo ospravedlnenie, ktoré naprávalo predtým zverejnenú nesprávnu informáciu, ktorá mohla niekoho poškodiť.

V tomto prípade stažovateľ uplatnil článok I. paragraf 7 predmetného zákona , ktorý bol na toto určený. Lenže svet médií sa túto dobu posunul výrazne vpred.

Ako to vyriešiť?

Kým v minulosti boli ako publikačné médiá považované tlačoviny, rozhlas a televízia, dnes tam môžeme radiť internet a sociálne siete.

Sociálne siete, ako FaceBook, či Instagram sa dajú považovať za publikačné platformy, takisto aj možnosť ľahkého vytvorenia „magazínov“, „denníkov“ a podobných pseudomédií postavených napríklad na platforme WordPress, či inom nástroji, ktoré vzniknú zo dňa na deň a zahŕňajú čitateľov desiatkami, častokrát zavádzajúcich, článkov. A mnohé z nich majú pritom dosah vyšší, než printové médiá.

Keďže ich modus operandi je opakované šírenie lží a krivých obvinení, mali by sa tieto platformy doplniť do tohto zákona. V praxi by zo znamenalo, že napríklad poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, by musel povinne zverejniť opravu s ospravedlnením. Pôvodný status by nemohol zmazať, takisto ani predmetné ospravedlnenie. Ak bol pôvodný status tzv. „boostovaný“, čiže bola zaplatená jeho propagácia (čo tento poslanec robí často), musel by byť rovnakou sumou propagovaný aj opravný príspevok s cielením.

5-krát a dosť

Vyššie uvedený poslanec už dostal od sociálnej siete tzv. ban (obmedzenie činnosti) na 24 hodín. V našom prípade v prípade recidívy už by mohol po piatich podobných prípadoch za mesiac, alebo napr. 20tich za rok dostať od súdu mesašný až ročný zákaz publikovania. Samotný trest zákazu publikovania nie je to najhoršie. Ale niekoľkonásobné zverejnenie, že predmetný človek/autor/médium klame je väčší postih.

Obmedzenie slobody slova? Určite nie!

Pochopiteľne populisti a demagógovia budú chrliť síru so slovami, že sa jedná o obmedzenie slobody slova, čo však samotný zákon už svojím znením vyvracia. Autor tvrdení ich totižto bude musieť dokázať, ergo bude znášať dôkazné bremeno. A to v drvivej väčšine nevedia naplniť.

Týmto jedincom ide totiž často iba o moc, peniaze, či burcovanie vášní. Ľudia pod vplyvom hnevu nie sú náchylní vypočuť a akceptovať logické argumenty a fakty. A toto im totiž vyhovuje. Takéto správanie potom kopírujú aj naše deti.