Milan Dvorský
Hovorí sa, že vtáka spoznáš po perí a človeka po reči. Myslím, že v dnešnom svete to platí stopercentne. A o politikoch dvojnásobne. Za mnohých hovoria nielen slová, ale i skutky. Ale je to vždy presne tak?
Politiku sledujem aktívne už niekoľko rokov. Niekedy som na pochybách o tom, čo si myslieť o niektorých predstaviteľov a nie raz som bol svedkom toho, ako si niekto – búšením do hrude – obhajoval toho svojho obľúbenca, hoc verejná mienka bola o tom politikovi nízka. Dá sa nejak zorientovať vo vyjadreniach politikov?
Demagógia ako prirodzený nástroj?
Našťastie v dnešnej dobe internetu a nezávislých organizácií je možností na overenie vyjadrení neúrekom. Ja ako informatik a programátor mám určitú formu paranoje (pri príprave akéhokoľvek systému sa ho snažíte zabezpečiť voči rôznym formám útokov) a preto sa snažím overovať si veci. Pred pár rokmi vznikol jeden zaujímavý projekt, ktorý osobne využívam, aby som mal lepší prehľad – Demagóg.sk . Poskytuje databázu politikov a ich vyjadrení následne aj s hodnotením, koľko krát vo verejných diskusiách a televíznych debatách hovorili pravdu, zavádzali, neboli presní, prípadne sa nedalo ich tvrdenie overiť.
Autori však neposudzujú tieto vyjadrenia len tak od brucha. Vyhodnocujú na základe exaktných dát (štatistiky NBS, zákon, reporty úradov), čiže na základe oficiálnych údajov. Niekedy sa vyjadrenia politikov nezhodujú len v drobnostiach (jeden z príkladov je Ľudo Kaník a vyjadrenie o počte položiek hodnotenia finančného zdravia samosprávneho kraja podľa INEKO), ktoré môžu byť len následkom veľkého množstva čisiel v rôznych správach. No niekedy sa jedná o úplne bludy a dotyčný politik, či politička evidentne nemajú poňatia o čom hovoria, alebo vedome zavádzajú. A keď má niekto v tom hodnotení väčší počet zavádzajúcich údajov a neprávd, než pravdivých výrokov, je na zváženie, či dať tomuto politikovi v budúcnosti dôveru.
Používajme zdravý rozum
Preto je dôležité, aby sme sa zaujímali o tých, ktorí majú riadiť našu krajinu, kraj, či obec. V konečnom dôsledku to má dopad na nás všetkých. A pritom stačí tak málo. Obetovať tomu, aby sme mali o politikoch a ich činoch prehľad pár minút týždenne. Aby sme neskôr mohli povedať, že k tej volebnej urne sme pristúpili zodpovedne.
